GMO - budúcnosť, alebo záhuba?

Vo svete ich poznáme pod skratkou GMO a aj keď mnohým ľuďom naskakuje husia koža pri tomto slove, sami nevedia čo presne znamená. GMO je skratka pre geneticky modifikované organizmy a tento pojem sa stáva čoraz viac predmetom mnohých diskusií a sporov nielen medzi vedcami, ale aj na tej najvyššej politickej úrovni. Čo nám môžu dať, alebo vziať tieto nové upravené organizmy?

Čo sú to GMO a ako sa produkujú?

Napriek tomu, že mnohí ľudia dodnes nevedia čo to je GMO, tieto upravené organizmy sú už na trhu desiatky rokov. Už od roku 1982 sa používajú geneticky modifikované baktérie s génom pre ľudský inzulín na tvorbu hormónu inzulín, ktorý využívajú diabetici. Genetické manipulácie sa využívajú aj pre vytváranie nových liekov a majú široké využitie v medicíne. Čo sú to teda geneticky modifikované organizmy (GMO)?

GMO sú výsledok laboratórneho procesu, pri ktorom sa vezmú gény z DNA jedného organizmu a umelo sa vnútia do génu druhého organizmu, čo sú väčšinou nesúvisiace rastliny alebo živočíchy. Tieto gény môžu pochádzať z baktérií, vírusov, hmyzu, zvierat alebo dokonca ľudí.

Vďaka genetickému inžinierstvu teraz môžeme skombinovať prakticky čokoľvek.

Okrem toho, takéto neprirodzené manipulácie s génmi môžu mať nepredstaviteľné následky. Ako každý živý organizmus, aj GM rastliny a živočíchy sa rozmnožujú a rozširujú. Po uvoľnení do životného prostredia sa nedajú vziať späť a môžu vytvárať neznáme a nové látky, spôsobujúce napríklad alergie alebo úplne nové ochorenia.

Biotechnologické spoločnosti a rôzne inštitúcie tvrdia, že GMO sú absolútne bezpečné a že DNA z geneticky modifikovaných organizmov je rovnako bezpečné ako DNA akéhokoľvek iného prirodzeného organizmu. Tieto ich vyjadrenia údajne potvrdzujú vedecké štúdie, ktoré samozrejme sami vedú. Napriek tomu s nimi mnohí vedci nesúhlasia a viaceré vedecké štúdie potvrdili, že tvrdenia biotechnologických spoločností nemusia byť pravdivé.

V roku 2014 pestovalo GM plodiny 18 miliónov farmárov v 28 krajinách sveta na 181,5 miliónoch hektároch poľnohospodárskej pôdy. Zo zoznamu 28 krajín, v ktorých sa pestujú GM plodiny, patrí až 20 krajín medzi chudobné rozvojové krajiny. V týchto 28 krajinách žijú skoro 4 miliardy ľudí, takže asi 60% celosvetovej populácie môže byť vystavená vplyvu GM plodín.

Medzi najčastejšie pestované GM plodiny v posledných rokoch patria:

• Sója
• Kukurica
• Bavlna
• Repka
• Cukrová repa
• Alfa alfa
• Zemiaky
• Ryža
• Papája
• Baklažán
• Tekvica

V roku 2014 predstavovala GM sója 82%, GM bavlna 68%, GM kukurica 30% a repka olejná 25% celosvetovej produkcie. Tieto 4 plodiny sa v danom roku pestovali na 368 miliónoch hektárov pôdy, čo je 49% celkovej produkcie GM plodín.

Vedúcou krajinou v pestovaní GM plodín je USA, ktorá produkuje 40% celosvetovej produkcie (73.1 mil. ha). V USA predstavuje GM kukurica 93%, GM sója 94% a GM bavlna až 96% celej ich produkcie. V celosvetovej produkcii GM plodín za ňou nasleduje Brazília (23,2%), Argentína (13,3%), India a Kanada (po 6,3%).

V Európe je situácia úplne odlišná. Väčšina európskych krajín odmieta pestovanie či dovoz GM plodín a len 5 európskych krajín pestuje v posledných rokoch GM plodiny. Vedúcou krajinou v tomto smere je Španielsko (0.1 mil. ha), za ktorým nasleduje Portugalsko, Česká republika, Rumunsko a naše malé Slovensko (každý menej ako 0.05 mil. ha). Prvá schválená GM plodina v Európe bola GM kukurica MON 810 od spoločnosti Monsanto v roku 1998.

V Európe sa v súčasnosti komerčne pestuje len GM kukurica, ale dovážať sa sem môže viac druhov GM plodín. V roku 2012 už bolo v EU schválených 75 GM produktov, čo je oproti roku 2007 nárast o 24 produktov. Len nedávno Európska komisia, s veľkou nevôľou občanov a ekologických organizácií, povolila dovoz 19 geneticky modifikovaných produktov (kukurice, sójových bôbov, repky olejnej, bavlny a kvetov), z ktorých možno vyrobiť potraviny a krmivá.

Najväčším výrobcom GM semien je spoločnosť Monsanto, ktorá je zodpovedná za 90 percent celej produkcie a ktorá všeobecne dominuje globálnemu komerčnému osivárskemu trhu s hodnotou takmer 45 miliárd dolárov. Zvyšok patrí firmám ako Syngenta, DuPont (Pioneer), Bayer, Group Limagrain alebo Dow, ktoré sa spolu so spoločnosťou Monsanto delia o už takmer 16-miliardový (v dolároch) trh s GM plodinami (35% celosvetového trhu s osivami).

Využitie a označovanie GM plodín

GM plodiny sú samostatnou kapitolou genetického inžinierstva a podľa ich tvorcov sa nijako nelíšia od prirodzených plodín. Tieto plodiny sa využívajú najmä na tvorbu krmív pre hospodárske zvieratá, ale aj pri výrobe potravín pre ľudskú spotrebu, kde sa využívajú pri výrobe veľkého množstva ingrediencií a "éčok".

Pokiaľ tieto ingrediencie v potravinách predstavujú viac ako 0,9% váhy potraviny, musí byť ich GMO pôvod uvedený na obale. Tieto pravidlá platia v Európskej únii (EU) a vo väčšine sveta, ale niektoré krajiny (najmä USA a Kanada) nevyžadujú označovanie GMO zložiek na obaloch potravín, čo je spojené s veľkým odporom občanova ekologických organizácií.

Bohužiaľ, vyššie uvedené pravidlá EU neplatia pre živočíšne výrobky zo zvierat, ktoré boli kŕmené krmivami s obsahom GMO. Až 90% GM plodín dovezených do Európy (prevažne z Brazílie, Argentíny a USA), čo predstavuje asi 30 miliónov ton ročne, sa používajú ako krmivo v živočíšnej výrobe. Okrem nich sa na výkrm hospodárskych zvierat používajú aj GM plodiny (sója, kukurica) dopestované priamo v Európe, takže celkové množstvo používaných krmív s obsahom GMO je oveľa vyššie.

To znamená, že mäso zo zvieraťa kŕmeného GM sójou alebo kukuricou nemusí mať na obale vyznačené, že obsahuje GMO.

Preto ďalším a asi najväčším zdrojom GMO v Európe je mäso, vajcia a mliečne výrobky zo zvierat z veľkochovov, ktoré boli kŕmené krmivami s obsahom GMO.

• iektorí výrobcovia, ktorí nepoužívajú vo výrobe GMO v žiadnej forme, už používajú označenie GMO-free na obaloch potravín (napr. jogurty Hollandia). Zárukou úplného GMO-free by mali byť BIO produkty, pretože ekologickí farmári zo zákona nemôžu používať GMO v žiadnej forme.

Vplyv GM plodín na zdravie

Podľa Environmental Working Group), priemerný obyvateľ USA skonzumuje ročne viac ako 87 kilogramov potravín s obsahom GMO, a to napriek tomu, že podľa prieskumov by mnohí Američania prisahali, že nikdy žiadne "GM potraviny" nekonzumovali. Toto je jeden z dôvodov, prečo biotechnologické spoločnosti a niektorí vedci tvrdia, že GM plodiny a potraviny z nich vyrobené majú dlhodobú históriu bezpečného používania. Avšak napriek silnej ekonomike patrí USA medzi najviac chronickými ochoreniami trpiace národy, k čomu podľa štúdií prispievajú najmä priemyselne spracované potraviny, v ktorých sa najviac využívajú práve GM plodiny.

Je zarážajúce, že napriek skoro 20-ročnému používaniu GM plodín nebola doteraz vykonaná žiadna dlhodobá klinická štúdia na ľuďoch. Avšak štúdie vykonané na myšiach, kurencoch, kravách, prasatách, ovciach, kozách či rybách preukázali, že cudzia DNA môže nielen odolať celému tráviacemu traktu, ale preniknúť až do krvi, orgánov, bielych krviniek, mlieka a mäsa. Navyše, cudzia DNA môže prejsť aj cez placentu a zasiahnuť vyvíjajúci sa plod. Výsledky všetkých týchto štúdií teda naznačujú, že existuje vysoká pravdepodobnosť, že dlhodobá a nadmerná konzumácia potravín s GMO môže preniesť cudzie gény do tiel akýchkoľvek živočíchov.

Podľa American Academy of Environmental Medicine (AAEM), početné množstvo zvieracích štúdií dokazuje vážne zdravotné riziká spojené s konzumáciou potravín s GMO. Medzi nimi napríklad:

• Neplodnosť
• Imunitné problémy
• Zrýchlené starnutie
• Zmeny v hlavných orgánoch a tráviacom trakte

Preto AAEM žiada lekárov, aby odporúčali pacientom vyhýbať sa potravinám s GMO. Mnohí lekári v USA to však už dávno robia. Lekári sami radia pacientom, aby sa vyhli GMO, pretože mnohí ich pacienti nečakane ochoreli práve po dlhodobej konzumácií potravín s GMO. Ako náhle zo stravy odstránili tieto potraviny, ich zdravotné problémy zmizli.

S týmto názorom AAEM nesúhlasia biotechnologické spoločnosti a zodpovedné úrady v USA ako FDA (Food and Drug Administration) a USDA (Americké ministerstvo poľnohospodárstva), či v Európe EFSA (European Food Safety Authority). Všetky vymenované úrady schválili pestovanie a používanie mnohých GM plodín pre zvieraciu a ľudskú konzumáciu.

Paradoxom však je, že napriek tomu vyspelé krajiny ako Nemecko, Francúzsko, Rusko, Maďarsko, Taliansko, Grécko, Rakúsko, Poľsko a mnohé ďalšie nesúhlasia s EFSA a zakázali pestovanie GM plodín a ich používanie v potravinách.

Dôvod je možno ten, že viaceré nezávislé štúdie preukázali potencionálne nebezpečenstvo konzumácie GM plodín. Toto potencionálne nebezpečenstvo vyplýva aj z charakteristík GM plodín. Potencionálne riziko GM plodín totiž nie sú len nové a cudzie gény, ale aj obsah rezíduí nebezpečných pesticídov, ktoré sa nachádzajú alebo používajú počas pestovania GM plodín.

Väčšina GM plodín je odolných voči herbicídom, najmä glyfosátu, vďaka čomu môžu farmári takmer neobmedzene postrekovať tieto GM plodiny. Zvyšky glyfosátu a jeho metabolity následne zostávajú vo vypestovanej plodine a nie je možné ich zmyť. Aj preto sa neustále zvyšujú limity pre povolený obsah rezíduí v GM plodinách. Viaceré vedecké štúdie preukázali, že glyfosát a jeho metabolity sú karcinogénne a samotná Svetová zdravotnícka organizácia uznala glyfosát ako karcinogén.

Vyššie opísané dôvody môžu pravdepodobne za to, že konzumáciu GM plodín a potravín s ich obsahom v skutočnosti neodporúča žiadny uznávaný výživový odborník a lekár vo svete. Či už sa jedná o obhajcov nízkosacharidovej alebo nízkotučnej stravy, vegetariánstva a vegánstva, surovej stravy či iného výživového štýlu, všetci výživoví odborníci odporúčajú vyhýbať sa konzumácii GMO.

Ako potom môžu byť GM plodiny schválené pre konzumáciu, ak doteraz nebola vykonaná žiadna klinická štúdia na ľuďoch?

Schvaľovanie GM plodín

Zodpovedné úrady v USA ako FDA a USDA považujú GM plodiny za bezpečné a vôbec nevedú žiadne nezávislé testy pre nové GM plodiny a stačia im štúdie výrobcov, že sú tieto nové GM plodiny bezpečné pre ľudskú konzumáciu. Celý proces zavádzania nových GM plodín do potravinového reťazca bez ich hlbšieho testovania je v USA výrazne urýchlený dereguláciami zo strany štátu a preto sa nové a takmer neotestované GM plodiny rýchlo a ľahko dostávajú na americký trh.

V Európe je situácia o niečo iná a EFSA síce vyžaduje štúdie o bezpečnosti nových GM plodín, ale tieto štúdie vedú samotní výrobcovia GM plodín a trvajú najdlhšie 3 mesiace. Okrem toho, tieto štúdie boli opakovane vystavené veľkej kritike z vedeckých kruhov a viacerí členovia schvaľovacieho panelu EFSA čelia konfliktu záujmov (rovnako ako v FDA). Z toho vyplýva, že kŕmenie hlodavcov (potkany, myši) GM plodinami počas 3 mesiacov stačí FDA a EFSA na to, aby prehlásili GM plodiny za bezpečné pre celoživotnú ľudskú konzumáciu.

Zaujímavosťou je, že nikto nechce sponzorovať nezávislé a dlhodobé štúdie vplyvu konzumácie GM plodín. Pokiaľ takéto štúdie vzniknú a preukážu negatívny účinok konzumácie GM plodín, autori štúdie sú zatracovaní, prepustení z dlhoročnej práce a ich meno je poškvrnené (napr. Arpád Pusztai, Gilles-Éric Séralini, Andres Carrasco, Irina Ermakova, Ignacio Chapela, David Quist, Terje Traavik alebo Manoela Malatesta).

Je GMO budúcnosť, alebo záhuba?

GMO je veľmi kontroverzná téma a zatiaľ čo mnohí vedci, verejnosť, výživoví odborníci, lekári a ekologické organizácie odmietajú GM plodiny, ich výrobcovia, zodpovedné úrady a mnohí iní vedci považujú GM plodiny za bezpečné a vidia v nich budúcnosť a záchranu tretieho sveta.

Je potrebné si však uvedomiť, že naša planéta dokáže nakŕmiť až 12 miliárd ľudí a už teraz produkujeme potraviny pre 8 miliárd ľudí. V tomto smere je zaujímavý názor Jeana Zieglera, bývalého zvláštneho spravodajcu OSN pre právo na potraviny, ktorý tvrdí, že "GMO v americkej vízii sveta sú hlavnou zbraňou na ekonomické odzbrojenie krajín Tretieho sveta."

Aj keď sa GM plodiny pestujú v mnohých rozvojových krajinách, väčšina tejto produkcie sa vyváža do Európy pre účely výkrmu dobytka a miestni obyvatelia naďalej hladujú. Badateľné to je najmä v Brazílii a Argentíne, čo sú druhá a tretia vedúca krajina v pestovaní GM plodín a napriek tomu v nich vládne veľká chudoba a hlad v mnohých častiach týchto krajín. GM plodiny teda zatiaľ ľudstvo nepotrebuje pre ukončenie hladu vo svete a problémom je nehospodárne rozdeľovanie potravín.

Naopak potrebujeme čisté životné prostredie a zdravých prirodzených živočíchov. Tie sú však ohrozené práve pestovaním GM plodín, pretože vedecké analýzy preukázali, že pestovanie GM plodín odolných voči herbicídom zvýšilo používanie pesticídov. Dôvod je najmä ten, že škodcovia sa stali odolnými voči herbicídom a farmári musia zvýšiť postrekovanie. To zasa ohrozuje pôdu a okolité prostredie a živočíchov. Viaceré vedecké štúdie preukázali, že dôležité živočíchy ako včely, žaby či vtáky sú ohrozené vplyvom pesticídov. Okrem toho, zvyšky glyfosátu a herbicídov sa objavili vo viacerých vzorkách vodných tokov, dažďa a vzduchu.

Či je GMO budúcnosť, alebo záhuba, to si zatiaľ netrúfam zodpovedať, ale jedno je isté, doterajšie výsledky hovoria proti GM plodinám z pohľadu zdravia a ja osobne ako konzultant pre zdravie a životosprávu vám odporúčam sa im vyhnúť. Preto som sa pred takmer 2 rokmi stal členom občianskej iniciatívy Slovensko bez GMO a spoluautorom Petície za zdravé potraviny a Slovensko bez GMO, ktorú nájdete na tejto webstránke www.vsetkoogmo.sk.

Pondelok, 08 február 2016 06:09 Napísal(a) Martin Chudý

Mojou životnou misiou je pomáhať ľuďom ako ste Vy získať správne vedomosti a vytvoriť si správne návyky a presvedčenia, prostredníctvom ktorých dosiahnete trvalé zdravie a dosiahnete svoje osobné a pracovné ciele. Som zakladateľom FB komunít "Prevezmite kontrolu nad svojim ZDRAVÍM" a "Vytvorte si svoju vlastnú budúcnosť", na ktorých napĺňam svoju životnú misiu...

Webstránka: www.martinchudy.sk
E-mail: zdravie@martinchudy.sk